Podtitul: List (nielen) pre Oskara
Prosím, kto začne čítať, nech dočíta až do konca a nech číta pomaly...
Moji milí priatelia,
dnes som sa zobudila do rozprávky. Skoro ráno som bola vonku a celá krajina bola akoby posypaná cukrom. Stromy, lampy, lavičky… aj tie steblá trávy, ktoré akoby nechceli zabudnúť na teplejšie dni.
Mráz ohlasoval nadvládu zimy, ktorú už neprebije žiaden lúč slnka… možno trochu hreje, ale letný nie je.
Vonku nebolo ani živej duše. To ticho sídliska mi vždy o tomto čase berie dych… Viem o ňom len preto, že mi ho ukáže vzduch, ktorý je taký ostrý ako len málokedy.
Len vŕzgajúce vločky snehu, ktoré na seba poukladal zimný vietor, si ukradli privilégium prerušiť to ticho presne v rytme mojich krokov.
Človek by si myslel, že v takýto deň sa dá zabudnúť snáď na všetko… snáď aj na vojnu. Na tú, ktorú vedieme proti sebe.
Ale nie… A mne aj v tejto rozprávke puká srdce z toho, akí sme… rozoštvaní. Alebo len smutní a unavení?
Milí ľudia…
Je jedna melódia, ktorú všetci poznáme a nás všetkých bude naveky spájať. Je pár slov a pár viet, ktoré už nikdy žiaden básnik neprepíše tak, aby nám srdcia plesali ešte viac ako dnes.
Je to naša pieseň, naše slová, náš kRAJ… Je to sväté teritórium, ktoré by nemalo byť poznačené mocenskými bojmi.
Stalo sa…
Je to ako pošliapať detský kroj, je to ako posprejovať čičmiansky domček, je to ako dať kečup na bryndzové halušky…
Nenechajte sa vtiahnuť do tohto nerovného boja! Tu nie je dôvod bojovať! Je to stále naša pieseň.
Dnešné ráno by bolo rozprávkové a malo by aj rozprávkovú melódiu, keby do nás niekto vedome a celé roky nesypal nenávisť a hnev. Vy to naozaj nevidíte? Čo robia? Vy to naozaj necítite? Vás to nebolí?
Od rána nás niekto núti sa „rozhodnúť“ a povedať, čo je zlé. Je to povel? A od koho? Bojíme sa povedať, čo sa nám páči a čo nie? Rozmýšľate „na koho strane“ je tá pieseň, ktorú predsa všetci už dávno tak milujeme?
Milý Oskar,
ja Ti ďakujem!
Ten nový šat, ktorý si dal našej starej a večnej láske všetkých Slovákov, je krásny. Je iný a nový. Prosím Ťa, nehnevaj sa na ľudí, ktorí budú v minulosti vždy tak trochu vidieť bezpečie. Niekedy sa nám viac páči to, čo už dobre poznáme, a len nesmelo a s obavami prijímame to, čo je nové… Je to tak správne a bolo by naivné a smelé veriť, že nepríde jediný kritický hlas. Však dnes, snáď viac ako kedykoľvek predtým, je jasné, že žijeme dobu, kedy sa veci menia.
Daj ľuďom čas sa opäť zamilovať…
Mne sa nová hymna páči. Je to stále ona, ale je plnšia nových farieb a chutí a snáď aj nádejí… Je krásna a majestátna a ďakujem Ti.
Chcela by som Ti vzdať hold ako človeku – umelcovi, ktorý doslova natrčil svoje umelecké srdce a svoje dielo bol ochotný predhodiť davu ako lačnej svorke psov. Určite si vedel, že sa do neho pustia bez milosti… Taká je doba. Asi až ďalšie roky ukážu… všetko. Ale nikdy sa nebude nič páčiť všetkým úplne rovnako.
Mne sa nová hymna páči a nebojím sa to povedať nahlas. Rovnako sa však nebojím povedať všetkým a aj Tebe, milý Oskar, že ja vždy budem ľúbiť aj tú starú hymnu. To je tá, s ktorou som vyrástla, tú som počúvala, keď sme fandili našim zlatým chlapcom, a to je tá, ktorú spomínam aj v mojej Slovenskej balade. Tak to bude vždy.
Prajem nám všetkým, aby aj táto nová podoba hymny dostala príležitosť na svoju dlhú históriu. Aby sme si všetci ako ľudia, ako Slováci, zapamätali a spojili jej tóny s novými míľnikmi našich životov… A ja osobne si prajem, a jej prajem, aby to boli zážitky, pri ktorých sa rozsvietia prskavky na oboch brehoch.
A posledné slová tohto listu sú adresované práve tam… na oba brehy. Prajem nám všetkým, aby sme v novom roku dokázali pochváliť, čo je dobré, aby sme dokázali prijať kritiku, ak je oprávnená, aby sme dokázali ponúknuť pomoc, ak je potrebná, a aby sme zahodili strach z toho, že ukážeme, že sme stále ľudia… na všetkých brehoch.
Nenechám si diktovať, čo je správne alebo nesprávne, pekné alebo škaredé, čo si môžem alebo nemôžem myslieť… Nebudem počúvať mocipánov ani hlásne trúby a je mi jedno, z ktorej strany kričia… Budem konať tak, ako mi radí len vlastné srdce.
Držím nám všetkým palce, aby sme na to mali síl po celý nový rok! Ja sľubujem, že vždy sa budem snažiť, tie hrany trochu obrusovať...
PS. Moje listy, tak ako doteraz, budú neverejné, len pre tých, ktorí ich odoberajú. Toto bola výnimka, ale urobila som ju rada.
Prajem nám všetkým šťastný nový rok!
S láskou Stela
S laskou, s citom, s porozumenim, s tazkou dobou, s pravdou, ale lubim ludi, lubim Slovensko 👍🏻🇸🇰 🍀😊
A presne tááák,s láskou len a len láskou pravou láskou❤️porazíme v samých zlo a nenávisť Slovenskóóó❤️🌹👍👋🇸🇰