Dobro a zlo. Od malička sú súčasťou nášho života stretávame sa s nimi v rozprávkach, v ktorých navzájom neúnavne bojujú… ale kým zazvonil zvonec a rozprávke bol koniec, dobro nad zlom vždy zvíťazilo.
Bolo by však naivné si myslieť, že sú to dve úplne samostatné entity. Dobro a zlo sú predsa ako jin a jang. Len spolu tvoria jeden celok. Navzájom sa dopĺňajú a v každom z nich je kúsok toho druhého.
Od malička nás rozprávky učia rozoznávať, čo je dobré a čo je zlé a asi by sme si mali myslieť, že dobro je vždy len dobré a zlo je vždy len zlé.Je to ale skutočne tak? Nie je pravdou, že tak ako existuje zlo pre zlo a dobro pre dobro, existuje tiež aj dobro pre zlo a zlo pre dobro? Znie to príliš zložito? Ale nie je…
Ide o to, že ani v tých rozprávkach predsa dobro nie je vždy len dobré. Zamyslite sa… Horár musel vlkovi rozpárať brucho, aby z neho dostal karkulku a starú mamu. Potom mu doň nahádzal kamene, zašil ho a neborák vlk, keď išiel piť do studne, utopil sa… nie tak nejak to bolo?
A čo ten princ, ktorý musel nemilosrdne sťať drakovi sedem hláv? A pamätáte si koniec našej slovenskej Perinbaby? Ako skončila macocha s Dorou? Zubatá si ich našla v močariskách a bol s nimi amen.
A bolo ich niekomu z vás ľúto? Alebo ste pri čítaní rozprávky niekedy svojim deťom vysvetlili, že rozpárať vlka, alebo niekoho dokonca zabiť, je vlastne zlé?! To asi ťažko! Asi ste to neurobili a ďalej nerozoberali… Ale čo to teda znamená? Nie je to trochu protichodné? To, že niekoho pripraviť o život, alebo mu inak ublížiť vlastne znamená víťazstvo dobra? Nie, nie je! A v skutočnosti si to možno ani neuvedomujeme, ale v týchto rozprávkových príbehoch deti dostávajú prvú, skutočne cennú lekciu do života… Lekciu, na ktorú mám pocit, že my dospelí v poslednom čase akosi zabúdame.
AJ DOBORO SA NIEKEDY MUSÍ VEDIEŤ NASRAŤ!
Nie je a ani nikdy nebolo úlohou dobra len držať hubu a krok. Nie je a nikdy nebolo úlohou dobra len trpieť vrtochy zla, ticho a bez akejkoľvek reakcie znášať nespravodlivé kopance. Nebolo to tak ani v rozprávkach, tak prečo to dnes musí byť náš skutočný a zatiaľ zdá sa nekonečný príbeh?
Ani to dobro predsa nikdy nemôže vyhrať bez boja. To sa nedá! Kto chce vyhrať, nemôže nebojovať. A áno boj nikdy nie je to pekné, milé priateľské dobro, ako by sme ho chceli vidieť neustále… Niekedy je to aj to vlčie rozpárané brucho, sedem krvácajúcich dračích krkov alebo zubatá v plnej poľnej.
Je to tak, že v boji za pravdu a spravodlivosť sa rozdiely medzi zlom a dobro na chvíľu akosi strácajú. Niekedy je veľmi ťažké na prvý pohľad rozoznať, čo je skutočné zlo a čo je skutočné dobro. Buďme preto ostražití! Nemali by sme si nikdy zamieňať dobro so zbabelosťou a zlo s bojom proti klamstvám.
Až keď opadne prach na bojovom poli, opäť sa vyčistí vzduch, vtedy aj dobro môže zložiť zbrane a byť opäť „len“ dobrom.
Commenti